Okolo Tatier – XXL

Základné informácie

Raz za čas dostanem taký šialený nápad, ktorý je aj pre mňa na hrane. Vŕta mi to v hlave, až kým ho nezrealizujem. Toto je jeden z nich. Keďže trasa je dlhá, tak nebudem opisovať odbočky a napíšem iba hlavné body, miesta, mestá.

Štart 5:30, Penzión u Michala

Penzión u Michala, Zuberec – Oravice – Vitanová- Suchá Hora- Chocholów – Zakopané- Lysá Poľana – Ždiar- Tatranská Kotlina – Tatranská Lomnica – Starý Smokovec – Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok – Liptovský Mikuláš-  Liptovské Matiašovce – Zuberec, Penzión u Michala.

Plán bol vyraziť o 5:00 zo Zuberca a o 8:00 sa pripojiť k partii, ktorá vyráža zo Ždiaru. Mám sa pripojiť ku švagrovi, ktorý sa zúčastnil 3-dňového cyklo prejazdu okolo Tatier. Okolo Tatier je jedna z najväčších, čo do počtu účastníkov, najťažších, čo do nastúpaných výškových metrov, najkrajších, čo do počtu výhľadov na Tatry zo všetkých strán…. Klasika, nestíham. Vyrážam o 5:30. Teplúčko 17 stupňov a prvé auto stretávam až po 25 km. Po 15 km prechádzam okolo termálnych kúpalísk v Oraviciach.

Pohľad na Osobitú z Oravíc

“ Starý “ areál kúpaliska

Zo Zuberca do Oravíc sa zahrejem stúpaním do sedla Borek. No takých ešte bude…. Celý deň sa točí okolo Tatier, tak si užívam aj pre mňa „neokukané“ výhľady.

Pohľad od Vitanovej na Západné Tatry

Po Vitanovej prichádzam do dvoch goralských prihraničných dedín Hladovka a Suchá Hora. Pri Hladovke vidím už málo vídaný jav aj na Orave. Chovanie dobytka už akosi nie je v móde, ľuďom to už akosi smrdí. Ako príklad uvediem, že v našej dedine v Zuberci v územnom pláne zakázali chov dobytka!

Už ani na Orave to nie je ako predtým, kravy a gazdovstvo sú skôr výnimkou.

Západné Tatry z pohľadu od Suchej Hory

V Suchej Hore opúšťam Slovensko. Pri prejazde okolo colnice

Bývalá colnica

sa mi vynárajú rôzne spomienky. Zväčša ako sme čakali v dlhých radoch na kontrolu, na nadradených, nafúkaných a neochotných colníkov, ktorí miestami nevedeli čo od radosti. Zrušenie colníc a voľný pohyb osôb v EÚ je pre mňa jedna z najlepších zmien, ktoré sa udiali v posledných rokoch.

Prichádzam do Poľska

Chocholów

Chocholów

a všetko sa mení, architektúra, množstvo dobytka, poľnohospodárske stroje, …ako šibnutím čarovného prútika je všetko iné.

Miernym stúpaním pokračujem do Zakopaného. Zakopané v porovnaní s našou časťou Tatier vo mne vždy zanechá ten dobrý goralský, podhorský dojem, kde sa cítim dobre. Čo je u nás nemožné, to v Poľsku nie je žiaden problém. Celoročne otvorené turistické chodníky, cyklotrasy v okolí Zakopaného, pekná goralská architektúra,

hrdosť Poliakov na svoj kraj…. Kedysi sme si z Poliakov uťahovali aké majú cesty – boli fakt hrozné, no za posledných 5 – 10 rokov sa situácia tak zmenila, že dnes si Poliaci môžu uťahovať z nás. Zo Zakopaného pokračujem smer Lysá Poľana hore -dolu – hore -dolu sa to strieda až do Ždiaru. Ždiar má víta čistou romantikou, pohľad na

Havran a Ždiarska Vidla

Belianske Tatry s ovečkami. Ždiar

Ždiar

má neuveriteľnú polohu priamo pod Belianskymi Tatrami.

Zo Ždiaru pokračujem dlhým cca 10 km zjazdom do Tatranskej kotliny. Tu dobieham celý pelotón idúci okolo Tatier. Nechýbajú naši ochrancovia zákona a poľujú na neposlušných cyklistov. Začína síce príjemné, no dlhé tiahle stúpanie až na Štrbské Pleso. V stúpaní obieham rôzne vekové a výkonnostné kategórie, prevažne na MTB  a kros bicykloch, a keďže viem, že čo ich čaká s čerešničkou na torte, stúpanie HUTY, no rešpekt.

Stúpanie do Smokovca

Pelotón síce obchádzal popod Štrbské Pleso, no ja by som považoval za hriech neodskočiť si na Štrbské, kde sa konala aj etapa na Tour de Pologne, o čom svedčia aj nápisy na ceste ešte z minulého roku. Čas a kilometre pribúdajú. Ja, ale asi aj ostatní začíname pociťovať únavu. Dôkazom toho je, že sa začínajú utvárať čoraz väčšie „vláčiky“ a každý sa chce zviesť zadarmo. Zo Štrbského je to síce z kopca, no od Pribiliny už treba ťahať. Ja som už dobehol švagra, ktorý ide na MTB, tak jemu a jeho partii aspoň ťahám „špicu“. Však čo by som „nepotrénoval“. V Liptovskom Mikuláši nám už dochádza energia, tak si dávame aspoň teplú polievku v Route 66, doplníme tekutiny na maximum a vyrážame, smer Tatralandia, Liptovský Trnovec, Liptovské Matiašovce. Už aj malé kopčeky nie sú až také malé a zadok sa ozýva čoraz viac. Prichádzame za Liptovské Matiašovce pod stúpanie Huty, kde sa v tieni chladí a odhodláva početná skupina cyklistov. Po krátkej debate vyrážam na test fyzickej a psychickej odolnosti. Po  190 km absolvovať ešte 7 km stúpania s prevýšením  takmer 600 metrov, v 30 stupňoch v tieni… záver ako má byť. Energiu mi dodáva množstvo cyklistov bojujúcich so stúpaním. Stúpanie nakoniec zvládam bez väčšej krízy. Pri zjazde z Hút ma ešte „vyhecuje“ nejaký ujo, keď v 70 km/h ma „fúkne“ ako malinu. Tak toto hádam nie, čo ja neviem zjazdovať? Vypínam mozog, zvyšujem rýchlosť a na konci zjazdu uja dobieham. Pri predchádzaní mu prejavím rešpekt a som rád, že už som takmer doma. Prichádzam domov, dávam variť liter čaju a dávam sa dokopy. Bol to krásny deň, na ktorý sa nezabúda, no potrebujem oddych….

V prípade, že by ste chceli túto trasu absolvovať, berte do úvahy, že na trase nastúpate cca 3500 výškových metrov, čo je takmer ako horská etapa na Tour de France.